Aké sú možnosti využitia naratívneho koučovacieho prístupu v kariérovom poradenstve?
Vďaka programu Erasmus+ sme sa vo februári zúčastnili vzdelávacieho kurzu “Naratívne koučovanie” v Kodani. Prinášame z neho niekoľko inšpirácií do praxe.
Pred samotným vysvetlením naratívneho koučovacieho prístupu je potrebné porozumieť pojmu naratív. Život, ktorý osoba žije v rôznych kontextoch a situáciách predstavuje naratív, ktorý rozpráva inej osobe. Osoba si vytvára príbeh, ktorý jej umožňuje robiť rôzne veci. Prirodzene ľudia chcú dávať príbehom zmysel a v prípade chýbajúceho zmyslu si ho dotvoria. Narativ spája životné skúsenosti alebo príbehy, ktoré sa stali v čase.
Princíp naratívneho koučingu zdôrazňuje fakt, že to ako sa osoba správa v určitej životnej situácií nie je prediktorom charakteristiky osoby. V prípade menej komunikatívnej osoby, ktorá nemá skúsenosť s prezentovaním pred väčším publikom nemožno predpokladať, že osoba je introvert. Častokrát práve špecifická skúsenosť v určitej situácií nás vedie k vytváraniu domienok o nás samých. Napr. „Som tichý človek, ktorý nevie prezentovať pred väčším publikom“ ꞊ kto som. Avšak nie je to také jednoduché, naratív poukazuje na to, že nemožno ľuďom dávať nálepky a kategorizovať ich na základe správania v určitej špecifickej situácií.
V dnešnej dobe sa častokrát stretávame s vytváraním stereotypov. Dobrá matka je žena, ktorá nepracuje, venuje sa len rodine, je vydatá. Dobrý študent má dobré známky, nemá absencie, venuje sa len štúdiu, nemá iné hobby. Naratívny koučing pracuje s konceptom porovnávania sa s ideálom, čoho následkom je úzkosť a anxieta ak osoba nie je zhodná s ideálom a zlyháva. Ak sa pracujúca matka porovnáva s ideálom, ktorý je v spoločnosti vytvorení je veľmi pravdepodobné, že sa u nej objavia pocity zlyhania a menejcennosti.
Naratívny koučing ďalej pracuje s konceptom viacerých „identít“ – jedna osoba je zároveň partner, brat, otec, kolega, priateľ. V súvislosti s viacerými identitami, ktoré osoba zastáva, vytvára si počas života viacero príbehov. Ak sa osoba správa arogantne v pracovnej situácií, ešte to nemusí znamenať, že osoba bude arogantná aj vo vzťahu k partnerovi, kde môže mať odlišnú rolu a situačne odlišný príbeh. Ak sa určitý príbeh stane dominantným v živote osoby a predstavuje nepríjemnú skúsenosť, osoba vyhľadáva odbornú konzultáciu. Pri využití naratívneho koučovacieho prístupu poradca pracuje s dominantným a alternatívnym príbehom. „Som tichý človek, ktorý nevie prezentovať pred väčším publikom“, predstavuje dominantný príbeh, avšak neurčuje kým človek naozaj je, keďže jeho alternatívnym príbehom je, že je: „Som tiež veľmi kreatívny a chcem aby aj ostatní vedeli o mojich nápadoch.“ Dominantný príbeh predstavuje príbeh problému, častokrát porovnávanie sa s ideálom. Tento príbeh limituje možnosti osoby vykonať akúkoľvek aktivitu čoho dôsledkom je, že osoba zamrzne a je pasívna. Alternatívny príbeh predstavuje preferovaný príbeh osoby, ktorý jej umožňuje vytvoriť rôzne alternatívny riešenia problému a myslieť aj nad rámec zaužívaných hraníc stereotypizácie.
Úlohou poradcu/kouča, ktorý využíva naratívny prístup nie je prevziať zodpovednosť za riešenie problému, poradca/kouč je zodpovedný len za konverzáciu, nie za riešenie problému. Poradca/kouč necháva osobám priestor reflektovať na seba a pomáha osobe zamýšľať sa nad problémom z odlišnej perspektívy prostredníctvom využitia vhodných otázok.
Fázy procesu naratívneho koučingu:
- Vytvorenie kontraktu
- Problémový príbeh
- Metóda externalizácie
- Metóda pozičnej mapy
- “Re-authoring“/Preformulovanie
- Metóda unikátnej iniciatívy (poukázanie na copingovú stratégiu, ktorú osoba využíva, aby zvládla problém)
- Metóda vonkajší svedkovia
- Zhrnutie
Metódy naratívneho koučingu
Princípom metódy externalizácie je separovanie problému od osoby. Problém osobu nedefinuje. Externalizácia umožňuje využitie viacerých príbehov / “identít“ osoby, následne je osoba oslobodená od diskurzu hanby a viny. Príkladom využitia externalizácie je použitie otázky . „Ako dlho má stres úlohu vo Vašom živote?“ namiesto použitia otázky „Ako dlho ste vystresovaný?“ „Čoho sa týka konflikt vo Vašej práci?“ vs. „Čo Vás tento konflikt núti povedať o Vašom kolegovi?“
Poradca/kouč môže taktiež využiť otázky týkajúce sa charakteristiky situácie.
- „Ak OSOBA A povedala XYZ, čo ste si o tom myslel?“
- „Aké emócie ste v tej chvíli prežíval?“
- „Čo ste urobil?“
- „Ako OSOBA A na to reagovala?“
- „Čo povedala?“
- „Ak OSOBA A takto reagovala, čo ste si myslel?“
Metóda pozičnej mapy pracuje s pomenovaním a charakterizovaním problému (napr. frustrácia), následne objavením vplyvu problému (do akej miery problém ovplyvňuje vzťahy s rodinou, kolegami, priateľmi, pracovný výkon atď.), hodnotením vplyvu problému (akú silu má problém v našom živote) a odôvodnením hodnotenia (prečo?). V prípade riešenia problému v skupine, poradca/kouč vedie rozhovor s osobou o probléme a vyzve ďalších účastníkov, aby sa zúčastnili rozhovoru pasívnym počúvaním príbehu a zameraním pozornosti na špecifické časti rozhovoru. Pri využití metódy vonkajších svedkov poradca/kouč rozdelí účastníkom v skupine nasledovné úlohy:
- Osoba A sa zameriava na Vyjadrenie: „Poznamenajte si, čo Vás zaujalo, čo ste počuli počas rozhovoru“
- Osoba B sa zameriava na Obraz: „Aký obraz, metafora Vám napadla v súvislosti s povedaním/čo ste si predstavili? Čo táto predstava reflektuje, aké hodnoty, sny osoby s ktorou je rozhovor vedení?“
- Osoba C sa zameriava na Rezonanciu: „Ako povedané súvisí s Vašimi ašpiráciami, prečo Vám to zarezonovalo?“
- Osoba D sa zameriava na Transport: „Našli ste inšpiráciu pre seba? Čo Vás inšpirovalo z daného príbehu?“
Autorky: Eva Hruščová, Zuzana Záhradníková
